Tohoku 2026
Sólo na sever Japonska, preč od horúčav a hlavných trás. Sendai, Aomori, Morioka – bez auta, bez checklistu. Pomalé mestá, daždivé večery, ľudia v baroch. #北へふらふら
Tokio · 30.–31. 5.
Dva dni chodenia proti jet lagu. Čo najviac svetla, čo najviac krokov, žiadne plány.
Matsushima · 1. 6.
Šinkanzenom na sever a z impulzu hneď na Matsushimu – loďou pomedzi ostrovčeky porastené borovicami.
Yamadera · 2. 6.
Jediný čistý deň pred tajfúnom. Tisíc kamenných schodov cédrovým lesom a hore výhľad na celú dolinu.
Sendai · 3.–4. 6.
Tajfún a deň pod strechou. Na druhý deň po stopách Date Masamuneho – hrad Aoba, mauzóleum, svätyne.
Aomori · 5.–8. 6.
Jablkové mesto pri zálive. Trh, kde si poskladáš vlastnú misu rýb, cider pri prístave, svietiace sochy z festivalu Nebuta a malé bary.
Hirosaki · 6. 6.
Slnečný deň – hrad, park a obrovské jablko na stanici.
Jūniko · 7. 6.
Pomalým vlakom popri Japonskom mori k jazerám s nemožne tyrkysovou vodou.
Morioka · 9.–13. 6.
Mala byť len zastávkou, nakoniec bola srdcom cesty. Jajamen, reimen a bar Lupin, kam som sa vracal každý večer.
Geibikei · 10. 6.
Plochou loďkou roklinou. Lodník kormidluje tyčou a spieva – bez mikrofónu, len skaly a hlas.
Chūson-ji · 11. 6.
Tisícročný chrám v Hiraizumi. Viac než Zlatý pavilón si pamätám cestu k nemu – alejou obrovských cédrov.
Chagu Chagu Umakko · 13. 6.
Sto koní v pestrej výstroji s rolničkami ide 14 kilometrov do Morioky. Tradícia stará 250 rokov – ľudia sa prídu pozrieť, lebo to robia každý rok.
Tokio · 13.–16. 6.
Späť v davoch a dusne. Jakitori, kaviarne a posledný pohľad na stanicu.









































