← Všetky cestopisy

Bakšišland 2005

2005 · Egypt

Káhira, Bahariya, Biela púšť, Asuán, Abu Simbel, Luxor

Z našej krátkej cesty do Egypta. Letecky do Káhiry, vlakom, busom, džípom a loďkou po vnútrozemí až do Luxoru, Abu Simbel a Bielej púšte.

Pár rád vytrhnutých z e-mailov. Otázky nechávam po česky, tak ako prišli, pod nimi moje odpovede.

Prílet a víza

Zajímá mě hlavně to, zda bylo vyřízení víza v Káhiře bez problémů.

Úplná pohoda. Pri východe z letiska sme si v zmenárni kúpili vízum za 15 USD, takú malú známku, nalepili ho do pasu a až potom ho skontrolovali colníci.

Čakanie na prvý autobus na letisku v Káhire
Čakanie na prvý autobus na letisku v Káhire

Horší bol prílet s ČSA o druhej ráno. Do šiestej sme čakali na prvý autobus – nechcelo sa nám v noci hľadať ubytko taxíkom ani flákať sa po Káhire.

Vlaky na juh bývali vypredané, lístky sme kupovali deň-dva vopred. V Káhire sa perfektne chodilo metrom.

Biela púšť

Jak jste sehnali lístky do pouště?

Ráno medzi kriedovými skalami Bielej púšte
Ráno medzi kriedovými skalami Bielej púšte

Žiadne lístky. V oáze sme si našli hotelík a tam nám ponúkli výlet džípom 4x4 – ceny mali všetci takmer rovnaké. My sme išli z Bahariye a to bola chyba: z Farafry, kam sa dá dostať busom, je to do Bielej púšte 20–30 km namiesto 180. Čierna púšť nie je taká pekná.

Treba obetovať prachy a ísť aspoň na dve noci, je to najväčší zážitok z Egypta. Tri dni a dve noci nás stáli 900 libier za celý džíp (zjednali sme to z 1 000, nižšie ísť nechceli). Z Farafry a s ďalšími dvoma ľuďmi by to mohlo byť lacnejšie.

Bez prenajatého džípu to asi nepôjde. Asfaltka vedie len okrajom púšte, to najkrajšie je 5–10 km odbočkou, kam sa dalo dostať iba džípom. Stopovať sa tam nedalo, nič nechodilo, a v púšti sa nedalo zohnať nič, ani voda. Pešo sa po piesku chodí veľmi zle – v jordánskom Wadi Rum sme to skúšali sólo, za deň sme prešli asi 6 km a na chrbte som niesol 12 litrov vody.

Večerný oheň pri džípe, nocľah v púšti
Večerný oheň pri džípe, nocľah v púšti

V púšti nám bola zima: cez deň do 20 stupňov, v noci 5–10. Dve fľaše vody nám vydržali až do tretieho dňa, aj preto, že v cene džípu bol čaj a káva. A nocľah v púšti nás nestál nič :-)

Ubytovanie na Tahríre

V Lonely Planet uvádějí ten hotel, kde jste byli, ale píšou tam, že je špinavej a nic moc. Jaká je skutečnost?

Výhľad z ôsmeho poschodia na Tahrír a múzeum
Výhľad z ôsmeho poschodia na Tahrír a múzeum

My sme v Káhire bývali v hoteli Ismailia na Midan Tahrir – pekný double s raňajkami za 54 LE. Veľká čistá izba, čisté plachty a výhľad z ôsmeho poschodia na námestie Tahrír a múzeum. Kúpeľňa bola spoločná, ale len pre dve-tri izby a čistá. Inam by som nabudúce nešiel. Mali sme však šťastie, že zrovna niekto odchádzal – býva plný.

Níl v Asuáne z hotelovej strechy
Níl v Asuáne z hotelovej strechy

V Luxore bola super Fontana – najkrajší hotelík za najmenšie peniaze (33 LE). Hathor v Asuáne (55 LE) bol dosť biedny, ale mal bazén na streche, ktorý sme v tom hroznom teple radi využívali cez obed aj večer. Inde sme vlastne ani neboli.

Vstupné a ISIC

Najhoršia správa bola, že vstupné išlo oproti minulému roku na dvojnásobok a v sprievodcovi boli ešte staré ceny.

S ISIC kartou bolo vstupné väčšinou o polovicu lacnejšie a zľavy boli aj na vlaky. Kto nebol študent, vybavil si ho priamo v Káhire: na hoteli poradili kanceláriu, podpísal prehlásenie, že študuje, vymyslel si (skutočnú) školu a za 5 minút mal oficiálny ISIC za 60 LE. Dosť nám to ušetrilo.

Pyramídy a Abu Simbel

Obaja pod pyramídami v Gíze
Obaja pod pyramídami v Gíze

Na pyramídy sa dalo ísť taxíkom z hotela na pol dňa (40 LE na osobu, taxikár vozil všade a čakal), alebo metrom do Gízy a odtiaľ taxíkom. Za žiadnu cenu sa nenechať nalomiť na ťavu, všetko je kúsok pešo.

Abu Simbel v rannom slnku
Abu Simbel v rannom slnku

Absolvovali jste výlet do Abu Simbel… Jak jste to provedli a kolik to stálo?

Najjednoduchšie cez hotel v Asuáne: miesto v mikrobuse za fixných 45 LE. Odchádzalo sa o štvrtej ráno v kolóne turistických autobusov, takže Abu Simbel sme si vychutnali s ďalšími dvadsaťtisíc turistami. Paprdovia na výlete – aj my. Philae sme si radšej pozreli sami večer počas light show – drahé, ale odporúčame.

Foťák v Údolí kráľov a v múzeu

Maľby v hrobke v Údolí kráľov
Maľby v hrobke v Údolí kráľov

Mohli jste mít v Údolí králů kameru? Co foťák, bez problému i v Káhirském muzeu…

Do Údolia kráľov sme prišli o šiestej ráno a nikto nič nekontroloval – dobre, lebo do tamojších „safe“ boxov by som svoj Pentax neodložil. Všade inde to bolo v pohode, až na Egyptské múzeum. Tam bola brutálna kontrola a s foťákom nás dnu nepustili. Vonku boli zas také smiešne safe boxy: otvorená skriňa s očíslovanými políčkami, stráži ju jeden človek a nikto za nič neručí. Nechali sme foťáky na hoteli a vrátili sa.

Pasy, karty a peniaze som mal v moneybelte, foťák takmer stále so sebou – okrem toho dňa v múzeu, keď som ho nechal naspodku batohu, zahádzal somarinami a riskol to. Nestratila sa nám ani libra. Ťuk, ťuk…

Ulička bazáru Khan el-Khalili
Ulička bazáru Khan el-Khalili

Neviem, či ste počuli: vo štvrtok vybuchla na tržnici Khan el-Khalili bomba, zahynuli dvaja ľudia. Minula nás o pár hodín…

Jedlo

Měli jste s sebou vařič a vařili si?

Zelenina na trhu, ovocie a zelenina za babku
Zelenina na trhu, ovocie a zelenina za babku

Nie! Vôbec sa to neoplatilo, všade sa dalo lacno najesť: felafel a košari za 1–3 libry, kebab za 4–6, ovocie za babku a fantastické ovocné šejky za 1,5–2 – najlepšie priamo na Tahríre, medzi Ismailiou a múzeom. Skúšali sme toho viac, ale ostali sme pri košari a felafli.

Neměli jste problém (faraonova pomsta)?

Nie, také problémy sme nemali v žiadnej krajine – asi sme odchovaní na čili. Vždy skúšame jesť to, čo miestni, a keď nám to chutí, pokračujeme.

Drobnosti

Elektrina bola všade v pohode, aj v oáze – každý deň som nabíjal baterky alebo mobil.

Hmyz na izbách nie. Komáre áno, ešte teraz ma svrbia štípance – najviac ich bolo v oáze a v Káhire.