← Všetky cestopisy

Honeymoon 2002

5. februára – 2. mája 2002 · Singapur, Malajzia, Thajsko, Kambodža, Vietnam, Laos

Viedeň → Helsinki → Bangkok → Singapur → Melaka → Kuala Lumpur → Cameron Highlands → Penang → Krabi → Khao Sok → Bangkok → Siem Reap → Battambang → Phnom Penh → Saigon → Dalat → Nha Trang → Hoi An → Hue → Hanoi → Halong Bay → Savannakhet → Vientiane → Vang Vieng → Luang Prabang → Huay Xai → Chiang Mai → Sukhothai → Ayuthaya → Ko Chang → Bangkok

Tri mesiace v juhovýchodnej Ázii. Z bohatého Singapuru pešo do Malajzie a cez horúce Thajsko do neskutočnej Kambodže. A cez socialistický Vietnam a zaspatý Laos naspäť do ešte horúcejšieho Thajska.

5. 2. · Odlet

Viedeň → Helsinki → Bangkok → Singapur, lietadlom

Ruksaky zbalené, môžeme vyraziť
Ruksaky zbalené, môžeme vyraziť

Najhoršia časť cesty – prípravy – je za nami. Dnes večer odlietame cez Helsinki a Bangkok do Singapuru. Hneď ako sa dostaneme k internetu, ozveme sa.

Zatiaľ „selamat tinggal“.

Singapur · správy z 10. a 13. 2.

Pozdravujeme vás z horúcej Ázie a ďakujeme všetkým za blahoželania (pre tých, čo ešte nevedia – 2. 2. 2002 sme sa zobrali). Naším najväčším dobrodružstvom bol zatiaľ 16-hodinový let, počas ktorého sme z okna obdivovali Karakoram, Veľký čínsky múr a pohoria južnej Číny a Laosu. A celú cestu sme sa prejedali.

Bývame u našej čínskej kamarátky Wai Mun, ktorú poznáme z minulého roka – bývala u nás pár dní počas svojej cesty východnou Európou.

Mrakodrapy Singapuru pri západe slnka
Mrakodrapy Singapuru pri západe slnka

Singapur je malý ostrovný mestský štát asi 100 km severne od rovníka a je to mesto pre prachatých. V preklade Levie mesto – názov vraj vznikol omylom princa zo Sumatry, ktorý si poplietol tigra s levom.

Naše prvé kroky viedli do elektronického raja Sim Lim po externý disk k nášmu digitálnemu foťáku. Slabší jedinec tu môže rýchlo dostať horúčku. Nákupnú. Stačí pozrieť na ceny a prepočítať.

Časový posun a horúčava nás prvé dni dosť ubíjali, vstávali sme až na obed. Potom sme sa pomaly prešli pestrofarebnou Little India, romantickými uličkami pri Singapore River a čínskou štvrťou plnou novoročnej výzdoby a vonných tyčiniek. Večer nás Wai Mun vzala na ochutnávku singapurských jedál, mixu čínskej a malajskej kuchyne, a na prehliadku Chinatownu po zotmení – všade lampióny, svetielka, hudba a uličky plné ľudí a vôní zo stánkov. Tu sme prvý (a dúfajme posledný) raz ochutnali kráľa ovocia, smradľavý durian. Brr.

Na Arab Street sme márne hľadali falafel, našli sme aspoň ulice s krásnymi menami ako Kandahar Street či Baghdad Street. Zábavný ostrov Sentosa nás prekvapil gýčom: rehotali sme sa na drakoch číhajúcich v lese a na blikajúcom Merlionovi, symbole Singapuru. Deťom by sa to určite páčilo. Všetko nám však vynahradila večerná laserová show premietaná na vodu z fontán.

Chceli sme odísť skôr, ale všetci nás presviedčali, že pred sviatkami sa do Malajzie nedostaneme, a Wai Mun nás pozvala na sviatočnú večeru so svojou rodinou. Tak sme ostali. Práve sa totiž začína čínsky Nový rok, rok koňa – „happy new year“ pri týchto teplotách znie nejako divne.

Jedlo je tu najlepšie: stravujeme sa v stánkoch ako miestni a vyberáme podľa obrázkov – chicken-rice, fishball-noodles, malajská laksa. Výnimkou bol čínsky dezert: skúste si dať sladké vajíčko s kopou ľadu a medom. Strašné.

Malajzia · správa z 27. 2.

Singapur → Melaka → Kuala Lumpur → Cameron Highlands → Ipoh → Penang

„Selamat datang ke Malaysia,“ privítal nás nápis na colnici, keď sme 11. 2. ráno pešo prešli kilometrový most zo Singapuru do jednej z prosperujúcejších krajín regiónu.

Červený Christ Church v Melake
Červený Christ Church v Melake

Prvou zastávkou bola Melaka, podľa sprievodcu najstaršie mesto Malajzie, s pokojnou koloniálnou atmosférou. Tunajší červený kostolík Christ Church nájdete v každej knižke o Malajzii – v skutočnosti nie je až taký žiarivo červený, ale my si ho vo Photoshope tiež dofarbíme. Strávili sme tu čínsky Nový rok, živení fantastickými indickými jedlami.

V Kuala Lumpur, ktorému tu nikto nepovie inak ako KL, sme pobudli len deň. Na Petronas Towers sme sa nedostali, lístky na ten deň boli rozdané. Tak sme sa túlali čínskou štvrťou a ochutnávali úžasné džúsy z čerstvého ovocia.

Čajové plantáže v Cameron Highlands
Čajové plantáže v Cameron Highlands

V Cameron Highlands, vo výške okolo 1 500 metrov, je príjemne chladno. Dva dni sme chodili po džungli – skoro ako v Slovenskom raji, až na palmy a nočné škrekoty a pískoty. Krásne sú aj čajové plantáže – celé kopce porastené kríkmi čajovníka. Na 60-kilometrový serpentínový zostup sme si stopli čínsky heavy-metalový džíp, takže aj cesta bola zážitkom.

Stretnutie s Peťovým kamarátom Mohamedom v Ipohu nám prekazili malajské telekomunikácie, a tak sme ešte v ten deň došli do Penangu. Manažér hostela, pán „no problem“, nám oznámil, že sme prišli v najlepší deň roka – v meste práve vrcholili dvojtýždňové oslavy čínskeho Nového roka. Mal pravdu: jedlá, bubny, očarujúce tanečnice (P.) a tanečníci (M.), hltači ohňa, obrovské lietajúce lampióny, skákajúci draci… Krása. Inak nás ostrov moc nezaujal a po dvoch dňoch sme pokračovali do Thajska.

Južné Thajsko · správa z 7. 3.

Penang → Krabi → Ao Nang → Khao Sok → Chaiya → Bangkok

Thajsko netreba predstavovať – romantické pláže, budhistické waty, usmievaví ľudia a priaznivé ceny. 19. februára nás minibus z Penangu doviezol do Krabi. Ľudia sú tu naozaj usmievavejší, ale najväčším prekvapením bola superpikantná večera na nočnom trhu za pár korún.

Vápencové skaly trčiace z mora
Vápencové skaly trčiace z mora

V Ao Nang nás nemilo prekvapili ceny a davy turistov, tak sme sa ďalšie dva dni plavili na Rai Lay – na tie pravé katalógové pláže s bielučkým pieskom a ostrovčekmi trčiacimi z mora.

Tri dni pláží nám stačili a upečení sme sa vybrali do džungle v národnom parku Khao Sok. Na rozdiel od Cameron Highlands sú tu vodopády s jazierkami na kúpanie, čo pri 30 stupňoch a stopercentnej vlhkosti padne vhod. Skoro sme tu stretli divého slona, ale vyplašili sme ho (aj on nás) a zmizol v bambusovej húštine.

Po zastávke v najstaršom thajskom meste Chaiya nás čakala 13-hodinová jazda treťou triedou nočného vlaku do Bangkoku – zážitok sám osebe. Ráno sme vystúpili živí, zdraví a nevyspatí.

Bangkok sú tuk-tuky, zápchy, smog, naháňači, lacné jedlo a ovocie, chrámy, oranžoví mnísi a chaos. Bývali sme kúsok od cestovateľského geta Khao San Road a navštívili najväčšieho ležiaceho, stojaceho aj sediaceho Budhu – ten posledný je z piatich ton čistého zlata, ale ukradnúť sa nedal :-) Príležitosť ešte bude, do Bangkoku sa vrátime. Zatiaľ sme však netušili, aké prekvapenia nás čakajú v Kambodži.

Kambodža · správa z 10. 3.

Bangkok → Siem Reap → Battambang → Phnom Penh

„Do Kambodže by som nešiel, tam je to určite nebezpečné,“ počúvali sme najčastejšie, keď sme vymenovali krajiny našej cesty. Pravda bola trochu iná.

Kambodža má smutnú históriu: za vlády Pol Pota a jeho Červených Kmérov v rokoch 1975–79 zomreli hladom, chorobami a popravami vyše 2 zo 7 miliónov obyvateľov. Potom prišla ešte dlhá občianska vojna, ktorá sa skončila až začiatkom 90. rokov.

Život na vode cestou do Battambangu
Život na vode cestou do Battambangu

Ešte pred pár rokmi sa z Thajska do Kambodže nedalo dostať po zemi, dnes je to už pohoda. Takmer. Cestovať z Bangkoku luxusným busom plným turistov, to nie je ozajstné poznávanie krajiny, tak sme išli lokálnym busom na hranicu – a tam prišiel šok. Cesty skončili a náš tuk-tuk obkľúčilo tridsať naháňačov, ktorí sľubovali vybaviť víza, zohnať dopravu, podať pero, predať vodu… Nejako sme sa prebojovali k búdke s colníkom, kúpili víza a vstúpili do Kambodžského kráľovstva.

Od hlavy po päty zaprášení po ceste na korbe
Od hlavy po päty zaprášení po ceste na korbe

Do Siem Reapu vedie „National“ diaľnica číslo 6 – predstavte si červenú prašnú poľnú cestu plnú hrbolov a dier, po ktorej prejde iba tank. Alebo pick-up. Zjednali sme si jeden, lacnejšie na korbe. Na korbe veľkej 1,8 × 1,5 metra už ale sedelo vyše dvadsať vysmiatych ľudí s hromadou batožiny a nevedeli sme si predstaviť, kam sa ešte natlačíme. Pasažieri sa však začali rehotať, popresúvali sa a vzniklo pre nás trocha (naozaj trocha) miesta. Po štyroch hodinách sme boli od hlavy po päty červení (viď foto).

Angkor – chrám prerastený koreňmi
Angkor – chrám prerastený koreňmi

Zo Siem Reapu sa chodí do Angkoru, chrámov kmérskej civilizácie z 9.–13. storočia. Za 40 dolárov sa tu môžete tri dni prechádzať pomedzi stovky veží, obdivovať úsmevy tanečníc vytesaných do kameňa, steny prerastené koreňmi a kecať s deckami, čo predávajú pohľadnice. A to sme urobili, stálo to za to. Časy prázdnych chrámov sme však už nestihli – boli tu stovky turistov, čo priletili lietadlom. A že Kambodža je nebezpečná…

Po štyroch dňoch sme cítili, že chrámov už bolo dosť, a preplavili sme sa cez jazero Tonle Sap do Battambangu. Šesťhodinová plavba bola úžasná – vtáčia rezervácia, plávajúce rybárske dedinky a detičky, ktoré na nás mávali a kričali „Helou!“ a „Bye-bye!“.

V Battambangu sme sa zoznámili s Timom, ktorý hovorí po rusky („izučil“ za komunizmu) a Pol Potove zverstvá zažil na vlastnej koži. Vzal nás na „killing fields“, miesta, kde popravovali nepriateľov režimu, a rozprával nám, čo prežil. Brr.

Phnom Penh, vraj kedysi najkrajšie mesto Indočíny, nás moc nenadchol. Prešliapali sme ho pešo a navštívili Choeung Ek, najväčšie popravisko Pol Potovho režimu, a S-21, múzeum v bývalej väznici.

Kambodža, aspoň to, čo sme videli, bola krásna a ľudia veľmi priateľskí a veselí napriek smutnej minulosti a chudobe. Zároveň bola zatiaľ najdrahšou krajinou na našej ceste, takže sme 9. 3. zmizli priamo do Vietnamu. Prvá správa odtiaľ: pivo je tu lacnejšie než voda! (Asi tu vydržíme dlhšie.)

Južný Vietnam · správa z 25. 3.

Saigon → delta Mekongu → Dalat → Nha Trang → Hoi An → Hue → Hanoi

„BIA HOI“ – znie náš pozdrav z Vietnamskej socialistickej republiky.

Okrúhla pletená loďka na tyrkysovom mori
Okrúhla pletená loďka na tyrkysovom mori

Vietnam sa tiahne v úzkom páse od delty Mekongu po deltu Červenej rieky. Nájdete tu všetko – pláže s palmami, tyrkysové more, ryžové políčka, kopce, horské kmene… V turizme by si z neho Slovensko mohlo brať príklad: v každom meste sú desiatky cestoviek, ktoré vybavia všetko, takže sa tu cestuje oveľa jednoduchšie než v susedných krajinách.

Prvou zastávkou bol Saigon, ktorý nás príjemne prekvapil atmosférou, lacným pivom a peknými pagodami. Ponuky cestoviek do delty Mekongu sme odmietli (naše heslo: žiadne organizované akcie) a prijali pozvanie jedného saigonského cyklorikšu k jeho rodine. Deň a noc sme strávili v ozajstnej vietnamskej dedine, spali na pravej, tvrdej, bezmatracovej vietnamskej posteli a jedli pravé vietnamské jedlá. Delta Mekongu sú tisíce ryžových polí – neverili by ste, koľko odtieňov môže mať zelená.

V horskom stredisku Dalat sme sa chceli schladiť, ale ozajstné hory sme nenašli. Tož, Fatra je Fatra.

„Hory“ sme vymenili za pláže Nha Trangu, ktoré majú takú zlú povesť, že sme tu boli takmer sami – a bol to náš najromantickejší pobyt pri mori. Skákali sme do dvojmetrových vĺn s vietnamskými deckami a jeden deň si dopriali luxus, výletnú loďku po ostrovoch. Zlatým klincom bol plávajúci bar: naskákali sme do mora v záchranných kolesách, vyfasovali poháre a plávali okolo barmana, ktorý nás napájal sladkým červeným dalatským vínom.

Nočným autobusom sme pokračovali do pokojného Hoi An na rieke, ktoré asi ako jediné mesto vo Vietname nepúšťa motorky do historického centra, a potom do Hue.

Po 700-kilometrovom nočnom presune nás Hanoj privítal zamračenou oblohou – prvý deň bez slnka po 47 dňoch – a nezvyklou zimou, asi 25 stupňov.

Bia hoi – čapované, dobré a lacné
Bia hoi – čapované, dobré a lacné

Jo, k nášmu pozdravu: bia je pivo, hoi čapované. A dobré a lacné.

Severný Vietnam · správa z 29. 3.

Hanoi → Halong Bay → Cat Ba

Už týždeň sme nevideli slnko. Ten severný Vietnam nám nejako nepraje: zima nie je, ale je strašne vlhko, a Sapa na severozápade, kam sme sa moc tešili, je stále upršaná. Tak už dnes večer utekáme do horúceho Laosu.

Hanoj je mesto parkov, jazier a zelene, aj keď prvý dojem bol strašný: pekné historické uličky, ale úplne preplnené trúbiacimi motorkármi a odpadkami. Parky sme objavili až na druhý deň, najviac sa nám páčil ten Leninov :-) Prirovnanie Hanoja k Parížu sa nám však zdá prehnané… alebo že by Paríž vyzeral nejako takto?

Veľkého Hoa (Ho Či Mina) v sklenenom sarkofágu sme nevideli, mal zrovna zavreté, tak sme navštívili slovenskú ambasádu, kde sa nám dostalo „vrelého“ prijatia.

Halong Bay v hmle a mrholení
Halong Bay v hmle a mrholení

Na dva dni sme vymenili Hanoj za Halong Bay, vyše 3 000 ostrovov a ostrovčekov v Juhočínskom mori. Päťhodinová plavba pomedzi ne bola krásna aj v hmle a mrholení. Večer sme zakotvili na ostrovčeku Cat Ba a popíjali s Čechmi Markétou a Petrom, ktorých sme stretávali posledné dva týždne – príjemný večer plný piva a zážitkov z ciest.

Od iných cestovateľov sme celou cestou počúvali, že vo Vietname sa dá vydržať maximálne dva týždne. My sme zvládli tri, ale už sa nevieme dočkať Laosu.

Laos · správa z 14. 4.

Hanoi → Savannakhet → Vientiane → Vang Vieng → Luang Prabang → Huay Xai, autobusom a loďou

„Three o'clock, very easy,“ presviedčal nás predavač lístkov z Hanoja do laoského Savannakhetu.

Z easy cesty sa vykľula 26-hodinová jazda, ktorej laoská časť bola tvrdou skúškou našich vnútorností a zadkov. Autobus bol zrejme z čias, keď ešte nepoznali pérovanie, a P. sa pri jednom obzvlášť vydarenom skoku podarilo zlomiť drevenú sedačku. Dorazili sme so sedemhodinovým meškaním.

V Savannakhete nás privítalo ticho – žiadne vrčanie a trúbenie motoriek. Pozreli sme si všetky tri waty, jednu pagodu a západ slnka nad Mekongom, no najviac nás zaujali bagety s paštétou a praženicou. Kvôli nim sme chceli ostať o deň dlhšie, ale nová kamarátka Ricarda nás presvedčila ísť do Vientiane (kde už bagety také dobré neboli). Tentoraz sme meškali len dve hodiny.

Zlatý Pha That Luang vo Vientiane
Zlatý Pha That Luang vo Vientiane

Hlavné mesto bolo pokojné, plné krásnych watov, ešte viac kamarátskych a ukecaných mníchov a čapovaného BeerLao. Do zlatého Pha That Luang sme sa dostali ešte pred otváracími hodinami a magickú atmosféru chrámu pri východe slnka sme si vychutnali úplne sami.

Do Vang Viengu sme meškali už iba hodinu. Je to oblasť vápencových kopcov, jaskýň a horských dedín a bola by ešte krajšia, keby sa nevypaľovali lesy: vzduch bol plný dymu a slnko mizlo za dymovou clonou o dve hodiny skôr. V Luang Prabangu (meškanie tri hodiny) to bolo ešte horšie – večer nás štípali oči a vraj úžasná atmosféra mesta chrámov tým dosť strácala. Chceli sme tu osláviť budhistický Nový rok, ale po troch dňoch bez slnka nás dym vyhnal ďalej, smerom k thajskej hranici.

Prvé živé slony na brehu Mekongu
Prvé živé slony na brehu Mekongu

Po autobusoch prišli na rad laoské lode: dva dni Mekongom do Huay Xai na thajskej hranici. Loď sa pokazila prvýkrát štvrťhodinu po štarte – vraj nič výnimočné, zopár sa ich občas aj potopí (naposledy dva dni pred nami). Cestou sme videli prvé (a posledné) živé slony, iba tri, ale ozajstné.

Z Huay Xai sme sa preplavili do Thajska, kde si teraz užívame „trochu“ vody. Ale o tom až nabudúce.

Thajsko · správa z 2. 5.

Chiang Mai → Sukhothai → Lopburi → Ayuthaya → Ko Chang → Bangkok

„Sawadi ka“ a sme zase späť v roku 2545.

Songkran – nasucho sa mestom prejsť nedá
Songkran – nasucho sa mestom prejsť nedá

Do Chiang Mai na severe Thajska sme prišli práve na začiatok Songkranu, thajského Nového roka. Oslavuje sa trochu ako naša Veľká noc, len vody je ďaleko viac a oblievajú sa všetci – mladí, starí, cudzinci, mnísi. Počas festivalu nemáte šancu prejsť cez deň mestom nasucho. V Chiang Mai to hraničilo so šialenstvom: tisíce mokrých ľudí bojovali vodnými pištoľami, vedrami a hadicami a zbrane sa dopĺňali zo sudov s ľadovou vodou. Bez vlastnej sa nedalo „prežiť“, tak sme sa tri dni zúčastňovali tejto srandy a waty sme chodili pozerať skoro ráno, keď sa ešte nebojovalo.

Opice v Lopburi nám skákali po hlavách
Opice v Lopburi nám skákali po hlavách

Kopce na severe sme po Laose vynechali a cestou na juh sme sa zastavili v troch bývalých kráľovských mestách: v zelenom Sukhothai, v opičom meste Lopburi, kde nám opice skákali po hlavách, a v Ayuthaye. Tá bola najkrajšia, hlavne nočná prechádzka medzi osvetlenými zrúcaninami – ale pri 40 stupňoch sme rýchlo ustúpili na pláže ostrova Ko Chang. Týždeň sme sa čvachtali v teplej vode, no prichádzajúce obdobie dažďov nám s opaľovaním moc neprialo.

Posledných päť dní trávime v Bangkoku (a míňame zvyšné peniaze). Najviac nás zaujal Kráľovský palác a klimatizované obchoďáky.

Dnes, v posledný deň, sme po úžasnej thajskej masáži a čakáme na polnočný let do Helsínk. Vidieť nás môžete už v sobotu 4. 5. večer v Hokejke (Sport klub) v Dubnici.