Trojtýždňový trip Japonskom.
Tri týždne v Japonsku. Z Tokia cez Nikkó a Kjótó do Nara parku nakŕmiť srnky a na ostrov Mijadžima cvaknúť si bránu Gran Torii. Potom pozrieť električky v Nagasaki, ochutnať streefood vo Fukuoke a vyskúšať kapsulový hotel v Ósake. Nakoniec si odskočiť do Takajamy pozrieť staré mesto a vrátiť sa do Tokia medzi mrakodrapy. Desiatky km v nohách, stovky fotiek vo fujine a milión zážitkov v hlave.
Aktualizácia k 20.5.2019: Zápisky sú rozrobené už viac ako rok, snáď to raz niekedy dopíšem..
10.4. utorok – deň odletu
Letím s Emirates, do Dubaja sedím sám v trojke, polihujem, pozerám Shape of Water a popíjam vínko. Letisko v Dubaji je preplnené a viac chaotické oproti Viedni. Vonku je síce 28 stupňov, ale vnútri kosa, musím vytiahnuť bundu a čiapku. A chce sa mi spať.. Na boardingu je plno, tento let zrejme nebude mať voľné miesta. Nastupujem medzi prvými, mám rezervované to isté miesto 43F, super poloha. Dostávam balíček s teplými ponožkami, zubnou kefkou, maskou na spanie a špuntmi do uší. Celkom sa aj dá spať 😴
11.4. streda – prvý deň
Na letisku Narita nachodím pár kilometrov, kým sa dostanem na pasovú kontrolu a zažijem online regulovanie fronty podľa vyťaženosti okienok – prvý príklad organizovanosti všetkého v Japonsku.
Na stojáka rýchlo vyplňujem imigračné tlačivá, pri okienku nasleduje snímka tváre plus odtlačky prstov. Batožina prelezie cez skener a to je všetko. Som v Japonsku 🇯🇵
Let trochu meškal, tak som v miernom strese, či stihnem všetko vybaviť. Na letisku totiž potrebujem vyzdvihnúť portable wifi – bezdrôtový router s neobmedzeným prístupom na internet (viac tu) a vytiahnuť nejaké jeny. Všetci strašili nedostatkom ATM kompatibilných s našimi kartami – toto nakoniec nebol žiadny problém – bankomatov napríklad Seven bank je všade dosť, hlavne na staniciach vlakov a metra.
A potrebujem si tu ešte vyzdvihnúť rezervovaný lístok na Keisei linku, kúpil som ho v balíčku s 3-dňovým metro lístkom. Pošta aj Keisei majú otvorené do 20:00, tak rýchlo bežím hľadať poštu. Podľa vytlačenej mapky sa mi to celkom darí. Pred poštou chaosím, potrebujem nájsť papier s číslom doručenky, ale pani z okienka na mňa zavolá, či nepotrebujem pomôcť. Asi tuší, čo chcem, vypýta si meno a pas na nahliadnutie a odovzdá mi balíček s wifi. Na tom istom poschodí je aj bankomat, v menu sa dá zvoliť angličtina, tak vyberám možné maximum – 50 tisíc jenov (asi 400 Eur) a frčím do spodných podlaží, kde je kancelária Keisei. Tam po piatich minútach čakania dostávam zvlášť lístok na vlak a zvlášť na metro. Vlak mi ide niečo po 19tej, krásne som to stihol..
Sedím v Keisei Skyliner a veziem sa na Ueno stanicu, kde prestúpim na metro a s ešte jedným prestupom sa odveziem ku Skytree Tower. Kúsok od nej mám rezervované prvé ubytko – Oak hostel Sakura.
Ubytovanie je lacné, vlastná izba, spoločné sprchy a WC v úžasnej čistote.
Pár minút obdivujem návod na WC.
Keďže domáceho času je ešte len poobede, bežím po 21 ešte von, cvaknúť si Skytree.
12.4. štvrtok – Tokyo, Shinjuku
Vstávam až okolo 11, čiže 4 ráno nášho času – tu sa moja nespavosť celkom oplatí ☺️
Ako prvé mierim do štvrte Šibuja, mám 3 denný lístok na metro, treba ho využiť. Navštívim najznámejšiu križovatku Šibuja (známu napríklad z filmu Lost in Translation) a psíka Hačika, ten má dnes mačaciu spoločnosť a neskutočné množstvo turistov. Na to si budem musieť v Japonsku zvyknúť.
Hľadám prvé jedlo – vleziem do podniku, kde sa platí predom v automate. Som z toho mimo, ale chalanisko z obsluhy dobehne a pomôže mi vybrať. Nemám tušenie, čo som si objednal. Ryža s mäsom a k tomu surové vajíčko, ktoré sa má rozmixovať v obsahu taniera. Celkom slušná porcia za asi 5 eur.
Pešo sa presúvam do svätyne Meiji Jingu – ale je teplo, som unavený, tak si to nejak extra nevychutnám. 
Zisťujem, že prenosný router nevydrží celý deň, tak sa vrátim na hostel pre powerbanku, chvíľu povegetím a idem pozrieť západ slnka do Asakusy. Čítal som, že z budovy miestneho informačného centra je pekný výhľad na mesto a štvrť Asakusa a je to tak. Hore je kaviareň, dám si prvé japonské presso a obdivujem výhľad do svätyne Senso-ji. Pozerám západ slnka za Tokyom a modrú hodinku so Skyline Tower v pozadí
Pomotám sa ešte chvíľu po Senso-ji, krásne nasvietené, všetko červené, Japonsko! Aby toho na prvý deň nebolo málo, presúvam sa do nočného Shinjuku a zažívam záplavu neónov – nevládzem sa odtiaľ odtrhnúť, ale musím chytiť posledné metro, kým chodí, a vyznať sa na stanici Shinjuku je aj pri japonskej organizovanosti dosť náročná úloha.
Niečo po polnoci padám do postele a okamžite zaspím. Jetlag mám asi za sebou.
13.4. piatok – Ueno a Ebisu Garden
Ráno vstanem už asi o 9tej a presúvam sa na stanicu Ueno, kde sa dá v kancelárii JR aktivovať môj dvojtýždňový vlakový lístok. Operácia je jednoduchá, pred okienkom čaká panička a inštruuje každého ako si pripraviť cestovný pas, uisťuje sa, že viem, od ktorého dňa si aktivujem JR pass, pri okienku mi ho vydajú. Celé to trvalo možno 5 minút.
Presúvam sa do štvrte s tržnicami za stanicou, davy ľudí, stánky so všetkým možným, úžasná zmes vôní a farieb. Dávam si smaženú ryžu v lokálnom podniku a komunikujem s domácimi – posunkami a prikyvovaním, klasika.
Presuniem sa do parku Ueno s jazierkom a večer do štvrte Ebisu – mám to ako tip na fotenie od tokyoscape.info. Sedím na 39. poschodí asi dve hodiny, obdivujem mesto pod sebou. Wow. Cestou späť sa zastavím v podniku asi 200m od hostela a dávam si konečne poriadne jedlo plus prvé pivko.
14.4. sobota – Nikkó
Ráno sa odhlásim z hotela a presúvam sa do Nikko, v metre zisťujem cez aplikáciu Hyperdia, že šinkansen odchádza 7:18 a dokonca sa mi ho podarí 
tesne stihnúť. Prestupuje sa v Utsunomiya na lokálku JR Nikko. Trochu rozdiel opoti šinkansenu.
V Nikko je zima. Hlásili ju, som pripravený a vrstvím všetko, čo mám. Pocitovo je tak 10 stupňov, naštastie neprší. Na stanici si kupujem celodenný bus lístok za 500 jenov sa dá vyviezť ku komplexu a späť.
Na busovej stanici si dávam koláčik, ktorý vraj robia iba tu – age yuba manju – mňam.
Ako prvé navštívim Taiyuin a potom v davoch turistov hlavný chrám Toshogu
Ale najväčším zážitkom je aj tak roklinka Kanmangafuchi, kde som sám so sochami ochrancov Jizo. Ubytovaný som v hoteli Viva Nikko – krásna cesta späť v čase, na recepcii starý pán, babička ráno pri raňajkách, hudba zo 70 rokov..
15.4. nedeľa – vodopády Kegon
Prší. Ráno nasadnem na prvý autobus k vodopádom Kegon. Už samotná cesta divokými serpentínami je zážitkom. Pri vodopádoch som sám (je ráno) , z vrchnej vyhliadky je vidieť vodopády, ale vraj treba ísť na spodnú vyhliadku. K nej sa schádza výťahom vysekaným v skale! Fotením sa bavím asi polhodinu, pomaly prichádza hmla a prví turisti. Sadám na bus späť do Nikko (tá cesta je fakt zážitok), na stanici si zopakujem miestny koláčik a frčím do Kjóta. Ubytujem sa v mikroizbičke v Guesthouse Wind Villa a ešte večer idem na vyhliadku z Kyoto Tower. Tu je asi najkrajší pohľad na zaujímavú Kjótsku stanicu. Po zotmení sa vyberiem pozrieť Fushimi Inari, aby som sa vedel ráno zorientovať. Zoznamujem sa tam s miestnymi foto nadšencami a pridám sa na pár svetelných experimentov.
16.4. pondelok – Kjótó a Nara
Ráno spím. Chcel som byť pred východom slnka vo Fušimi Inari, ale dostanem sa tam až okolo siedmej a to už sa začína zapĺňať. Stihnem pár záberov bez ľudí, ale nabudúce si treba privstať. Okolo obeda sa presúvam do parku Nara, kde všetci chodia okrem pamiatok pozerať krotké srnky. V autobuse stretám Zoltána niekde od Nových Zámkov, tak chvíľu pokecáme. Tiež šprintuje Japonskom a má už toho dosť 🙂
Pri vstupe do parku kupujem keksíky pre srnky a hneď ma jedna hladná kusne do zadku. Snažím sa natočiť video s klaňajúcou sa srnkou, sľúbil som to deťom. Prechádzam si poctivo všetky chrmy v parku. Todaiji je krásny ale plný, je to hlavná atrakcia. Potom sa zatúlam ku Kasuga Taisha – ten je krásny, plný lámp a úžasný na fotenie. Ešte pozriem jeden chrám v meste, ale je to oficiálne – trpím chrámovou horúčkou – už nepotrebujem vidieť žiadny ďalší.
Ešte sa pomotám okolo pagody Kofukuji, sú tu zvyšky sakúr, pózujúca srnka a dobré svetlo. V Kjóto sa večer vyberiem do štvrte Hagašijama, pozrieť uličky v Gione a ochutnať miestny streetfood. Na hosteli som bol nútený oprať si veci, na ich uschnutie čakám až do polnoci.
17.4. utorok – Kjótó – Yasaka pagoda v daždi
Ráno sa budím až o 7mej, každodenné pochodovanie si vyberá svoju daň. A ešte musím žehliť gate. Takže do bambusového lesíka v Arashijame dorazím až poobede a to už je tu asi milión ľudí.
Vraciam sa do mesta, blúdim po Gione a hľadám pekné zákutia. Rozprší sa.
Nachádzam Yasaka pagodu, s asi najfotografovanejším miestom, vraciam sa sem neskôr na modrú hodinku a zabijem tu veľa času. Zoznamujem sa s cestovateľkou Harshitou a vôbec nevadí, že narýchlo kúpený dáždnik je malý a voda mi tečie za krk..
To be continued…
